Na procesovej práci ma zaujalo to, že hľadá zmysel, význam tam, kde ho bežne nemáme tendenciu hľadať. V zložitých životných situáciách, v konfliktoch, v telesných symptómoch, snoch. Múdrosť nie je iba výsadou nášho rozumu. Všetky tieto situácie nesú v sebe výzvu a posolstvo, informáciu ako ďalej, ktoré možno zatiaľ nevnímame, pretože sa na ne pozeráme cez svoje „staré okuliare.“
Arnold Mindell, zakladateľ procesovej práce ako pôvodne jungiánsky analytik v 70-tych rokoch 20-teho storočia rozpracoval metódy práce so snami, ťažkosťami, symptómami, prostredníctvom ktorých sa pokúšame vedome pochopiť to, čo nás na prvý pohľad vyrušuje. To nás môže obohatiť, podporiť a priniesť úľavu od ťažkostí. Procesová práca zdôrazňuje skôr uvedomenie – terapeutove aj klientove – a nie nejaký špecifický súbor techník. Nepredpisuje vopred čo a ako treba zmeniť, pokúša sa nasledovať proces – najlepším zdrojom zmeny je to, čo sa práve deje, individuálne u každého človeka.
Procesová práca je účinná v oblasti psychoterapie (ľudia v krízových situáciách, konfliktoch, s telesnými problémami), v práci s kómou, v oblasti duševného zdravia, má zaujímave využitie v oblasti organizačného rozvoja, budovania multikultúrnych spoločenstiev, riešení konfliktov a v umení. Princíp hlbokej demokracie, ktorý Mindell s kolegami rozpracoval znamená, že smerovanie, rozriešenie, či transformácia sa odohrávajú vtedy, keď môžu všetky názory, emócie a zážitkové dimenzie navzájom s uvedomením interagovať.